História

Futbalová radosť z hry zachvátila Michal nad Žitavou už v období medzi oboma svetovými vojnami. Do lopty kopali deti, mládenci i chlapi v staršom veku, a to všade, kde sa to len dalo. Ako prvé ihrisko sa spomína priestor na dnešnom močiari. Tu futbalovú loptu naháňajú deti i v dnešných časoch. Dalšie ihrisko bolo vytvorené na miestach, kde dnes stojí budova zdravotného strediska. Bolo to ihrisko bez šatní bez oplotenia. Neskôr z dôvodov výstavby sa ihrisko zrušilo a nové bolo vytvorené za riekou Žitavou. Tam, kde dnes stoja maštale PD. V období pred II.svetovou vojnou michalskí futbalisti ešte nehrali v orgaizovaných súťažiach. Pred každým zápasom sa prezliekali na povale kaštieľa, prebehli cez žitavský most a boli na ihrisku. V roku 1950 pri združstevňovaní obce sa plocha futbalového ihriska zdala najvhodnejšia pre výstavbu objektov Roľníckeho družstva. Vtedajší predseda družstva František Supek uvolnil na výstavbu ďalšieho ihriska tzv.farské role, na ľavej strane cesty, vedúcej od železničnej stanice smerom na vinice. Toto ihrisko už bolo oplotenéa jeho súčasťou boli i svojpomocne postavené malé kabínky. Z dóvodu pokračujúcej výstavby rodinných domov v 60.rokoch, bolo i toto ihrisko zrušené. Až to nasledujúce, bolo postavené tam, kde ho poznáme z dnešných dôb. Znovu si futbalisti svojpomocne vybudovali i prezliekarne. Ihrisko bolo postupne oplotené pletivom a okolo boli nasadené topole. Tieto boli v roku 1994 vypílené z dóvolu ich prestárlosti.Prvé ucelené zmienky okolo michalského futbalu historici datujú z predvojnového obdobia. Váčšina z nich sa týka brankára a samotného organizátora užstva Jána Vaškoviča. Hrali sa zväčša priateľské zápasy s okolitými obcami. Doprava na zápasy bola individuálna: na bicykli, pešo alebo behom v rámci tréningu.

Futbal po II.svetovej vojne

Po II.svetovej vojne slávu futbalu v Michali nad Žitavou začal písať František Vaškovič. K začiatkom organizovaného futbalu patrí rok 1948. Vtedy sa začali michalskí futbalisti zúčastňovať turnajov organizovaných po okolitých obciach Žitavskej doliny. Hrávali pod názvom Sokol Michal nad Žitavou. Prvé povojnové mužstvo tvorili hráči: Štefan Kele st., Jozef Raček, Pavol Raček, Štefan Vaškovič, Emil Ovsenák, František Vaškovič,' Michal Švec, Michal Kemeň, Frantisek Raček, Demian Supek a Letko z Komjatíc. Na futbalové turnaje a majstrovské zápasy sa chodilo na konských povozoch. Na prvé spoločné dresy sa hráči navzájom poskladali. Dresy boli bielej farby s dvomi červenými pruhmi. Kopačky zabezpečil Michal Švec u svojho zamestnávateľa, fírmy „Baťa" v Nových Zámkoch.

Zlaté časy michalského futbalu

V druhej polovici 50. rokov hrali futbalisti majstrovskú súťaž Vrábelského okresu. V tomto období už dopravu na zápasy zabezpečovalo JRD traktorom s vlečkou.

V roku 1957 Michal vyhral majstrovskú súťaž Vrábelského okresu a postúpil do vyššej súťaže. Tam sa stretol s mužstvami ako Vráble, Želiezovce, Štúrovo, Mužla, Starý Tekov, Žemberovce, Tekovské Lužany, Farná, Dubník atď. Až do roku 1960 to boli právom zlaté časy michalského futbalu. Pre veľký záujem divákov sa častokrát chodilo na zápasy autobusom s vlekom. O dobrú reprezentáciu obce sa staral tréner mužstva páter Michal Supek. On viedol svojich zverencov nie iba k futbalovému kumštu, ale i k dôstojnému športovému vystupovaniu a disciplíne. V krajskej súťaži káder mužstva tvorili hráči: Jozef Šesták, Milan Šulka, Ernest Vaškovič, Ľudovít Raček, Silvester Sojka, JozefZrubec, Karol Švec, Dominik Chudý, Štefan Kelle, Leonard Chrenko, Jozef Raček, Xaver Švec. S mužstvom dospelých úspešne hralo v súťaži i mužstvo dorastu, ako zásobáreň talentovaných hráčov. Celá zlatá era by sa nebola diala bez účinnej pomooci obetavých funkcionárov: Vincenta Nurcíka, Štefana Hoppana, Jána Mesaroša, Petra Trnkusa, Adama Mrkvicu, Dominika Halandu, Pavla Mrkvicu, Štefana Kelleho a ďaľsích. V roku 1960 bola územná reorganizácia i vo futbale a naše mužstvo bolo preradené do okresnej súťaže Novozámockého okresu. Po preradení do okresnej súťaže sa mužstvo začalo rozpadávať, úroveň hry postupne klesala a v ďalšíh dlhých rokoch sa michalské mužstvo nedokázalo presadiť proti kvalitnejším mužstváám. Preto sme spravidla hrávali najnižšiu súťaž, IV. triedu, a iba občas III. triedu Novozámockého okresu. Rozpadlo sa i dorastenecké mužstvo, ale talentovaní chlaci sa v Michali nachádzali i naďalej. Kemeň Benjamin, Maďar Štefan, Maďar Anton, Raček Štefan, Mrkvica Milan, Zrubec Peter, Krčmár Milan, Krčmár Štefan, Pecho Štefan, Kemeň Eduard, Raček Peter, Kostoláni Marian, Halás Xaver, Vaškovič Ondrej a ďalší.

Táto generácia tvorila v podstate kostru veľmi silného kolektívu, ktorý zložil tréner – nestor michalského futbalu, pán Štefan Kele. Ostrieľaných hráčov Keméňa Bena, Šveca Karola, Maďara Tóna, Krčmára Štefana, Račeka Štefana, Račeka Petra, Kostolániho Mariána, excelentného brankára Maďara Števa, Bíňovského Libora, Račeka Ota, Mesároša Emila doplnila talentovaná skupina z dorastu a to Maďar Jozef, Sádovský Viliam, Keméň Peter a neskôr Návojský Miroslav. V priebehu 2 rokov svojimi výkonmi a najmä sympatickým útočným futbalom sa mužstvo prebojovalo postupne až do najvyššej okresnej súťaže. Pozoruhodné je, že väčšina výsledkov skončila vysokým skóre v prospech nášho mužstva.

V nasledujúcom roku však toto mužstvo doplatilo na nováčikovskú daň a ukončenie hráčskej činnosti viacerých starších hráčov a zo súťaže vypadlo.

Dlhá cesta nahor

Dlhých dvadsať rokov trvala cesta michalského futbalu zo suterénu futbalových súťaží. Oplatila sa starostlivosť o mládež a preferovanie dorasteneckého mužstva. Cieťavedomou prácou celého výboru futbalového oddielu sa podarilo v ročníku 1988-89 postúpiť z III. triedy do II. triedy majstrovskej súťaže Novozámockého okresu. Cesta bola nastúpená dobre. Hneď v nasledujúcom ročníku 1989-90 sa stal skutočnosťou postup do najvyššej súťaže okresu Nové Zámky. O tento postup sa postarali hlavne hráči pod vedením hrajúceho trénera Jozefa Maďara: Mesaroš Vladimfr, Melišík Juraj, Supek Juraj, Raček Ľubomír, Bíňovský Ján, Ovsenák Marian, Nógli Elemír, Kapláň Peter, Trstianský Stanislav, Urda Igor, Matula Ladislav, Černák Peter, Raček Juraj, Brédik Vladimír. O vzostup futbalu v tomto období sa postaral i hráč a funkcionár výboru Raček Jozef, ktorý tragicky zahynul pri autonehode na sklonku roku 1988 pri plnení si svojich pracovných povinností. Prvý rok účinkovania v súťaži dopadol pre mužstvo dobre.Umiestnilo sa zo 14. družstiev na peknom 7. mieste, keď získalo 27 bodov so skóre 39:54. Veľmi dobre sa držalo i dorastenecké mužstvo.To skončilo hneď za postupujúcim Bešeňovom na druhom mieste. Uspešných dorastencov trénoval Trstianský Stanislav.

Po hodoch bolenie brucha a znovu krásne hody

O tom, že najťažšia je druhá sezóna v súťaži sa mužstvo mohlo presvedčiť v ročníku 1991-92, keď II. triedu opustilo. Vyhralo iba 8 zápasov a 19 prehralo. Bolo z toho posledné miesto v tabuľke a ďalšie roky v nižšej súťaži.

Súťažný ročník 1993-94 mal iba jeden cieľ. Znovu sa vrátiť do majstrovstiev okresu. Konečné rátanie bolo lichotivé : 24 víťazných zápasov pri 4 remízach dvoch prehrách nemohli znamenať iné, ako opákovný návrat medzi okresnú futbalovú elitu. V nej prišlo postupne 6. miesto, 11. miesto a doteraz najváčší úspech michalského futbalu. V ročníku 1996-97 mužstvo obsadilo druhé miesto v majstrovstvách okresu Nové Zámky. S 56 bodmi hneď za postupujúcim Kmeťovom. Hrajúci tréner Igor Urda a hráči Návojský Peter, Ovsenák Marian, Supek Juraj, Kostoláni Jozef, Drahoš Peter, Sádovský Erik, Sádovsky Marek, Vojtek Miroslav, Raček Peter, Meňhart Stanislav, Supek Juraj, Oškerský Jozef, Gajdošík Miroslav, Mihalík Roman, Prekop Gabriel, Titka Miroslav a Sádovský Juraj dali celej obci k jej nastávajúcemu vyročiu darček, ktorý potešil každého občana Michala nad Žitavou.

Veteráni

Mužstvo veteránov alebo „starých pánov“ sa v Michale traduje už niekoľko desaťročí. Pôvodné hodencové zápasy ženatých proti slobodným prerástli postupne na zápasy hráčov, ktorí ukončili hráčsku kariéru, proti okolitým mužstvám s podobným zámerom formou priateľských zápasov a turnajov. I keď v mužstve dochádzalo z pochopiteľných dôvodov k ustavičným zmenám za posledných 5 rokov výrazne stabilizovalo svoj káder a zaznamenalo niekoľko pekných úspechov. Z niektorých uvádzam: V roku 2005 v Sklených Tepliciach, kde sme obsadili 1. miesto pred SLOVALCO Žiar, a Českou Třebovou, v roku 2004 na silne obsadenom turnaji vo Vrábloch sme sa umiestnili na peknom 2. mieste, keď sme o postup do finále porazili silné mužstvo Vráblov. Okrem turnajov sme odohrali množstvo priateľských zápasov, ktoré okrem športových majú aj nemalú spoločenskú hodnotu (napr.: nadviazanie družby s mestom Myjava). Pretože káder je potrebné neustále doplňovať, radi privítame medzi nami ďalších záujemcov o tento atraktívny šport.

Prehľad hráčov, ktorí postupne reprezentovali mužstvo veteránov počas jeho trvania